Tak blízko seba,
ako nám pohľady dovolia
zomknutí v strachu, či Boh sa dovolá
chceme sa nebáť.
Nebáť sa na dotyk každého slova,
so silou páperia meniť tvar veciam
Dve slová vloží si do básne sloha
dve slová do ticha, mlčky,
no predsa...
S krehkosťou bytia
oheň sa so vzduchom pohráva
Vzplanúť a nezhorieť- šepkáme púpavám
v objatí prítmia.
Blízke a ďaleké, sme sošky z hliny
dusíme plamene horiace z hláv
dnes chcem ťa milovať, s pocitom viny
nech čert to vezme
z večerných správ
Odstav mi kyslík,
- strach, ktorý tancuje v nádychu
do rytmu príboja pulzuje potichu
a tlčie v mysli.
Z ohambia zmizne strach výdychom z úst
nebo sa rozdelí na dvanásť krýh
spolu rok za rokom, poď, tiež to skús
prejdeme riekou,
keď v kôre topoľa
čas za nás vyryje
najhlbšiu z rýh...
|