1. Jeden sprostý debil sa so mnou hrával
Dopadla som zle, stále som prehrala.
Vždy novým šípom postupne ma katoval.
Vravel, to nič, však to doraz už pominie.
Pravdu mal, to každý pochopil, však ma on už skoro zavraždil.
Nechal mi tu teba, už nie som sama, och do prkna!
Naučil ma nebáť sa toho, že opäť tu bude vojna.
Ty vieš, že som hovädo, že väčšieho hoväda nieto.
Ťa zabijem, už zabijem hneď teraz.
2. Jeden sprostý debil aj so mnou sa chcel hrávať
Nedal som sa mu, stále som vyhrával
aj keď je to trochu zvláštne, bežne sa nestáva,
že niekto vie, že je puko.
Bol to však môj prípad, ja vedel som to dobre,
dúfal som, že mi debil poradí.
On ukázal mi teba, ja nemohol som spávať,
zrazu som schytil rotačník.
Si môj terč, ja nenechám sa mátať, keď bude mi ťažko tak sa mi uľaví.
A zbrane mi neberie, ale skôr ponúka a to je práve to, po čom hrozne túžim.
Si hovädo a hľadal som ťa už roky, ak chceš tak vypálim aj miliónkrát.
A ten čo mi ťa dal teraz riadi moje strely a počúva, ako viem strieľať.
3. Teraz sa už sprostý debil, tak blbo díva.
Stráži túto paľbu, ktorú tu priniesol.
Vedel čo chcem, vedel, že som blbá.
Tak splnil môj sen a zrazu si vypálil.
Ja viem, že si mal rotačník, ale prečo to nepochopí už nik.
Stačila ti pištoľ, lebo zabil by si ma aj tak.
Hľadíš teraz na mňa a ja vznášam už pri hviezdach.
Budem tam nad tebou bývať a z tej výšky sa ako debil dívať.
Ako ma dávajú do hrobu, viac a viac.
4. Teraz sa už môžeš len jak blbá kukať
na ten môj darček, čo som ti tu dal.
Rozmýšľam, či je to pravda a či snívam,
tak veľmi som to chcel, že aj osud mi prial.
Hľadím tu na teba a som mešuge a v duchu si sám sebe staviam hrad.
V ktorom budem mať rotačník a on bude mať mňa
a všade bude znieť len to, že som vrah.
|