Snáď si to už pochopil, život je zmena,
presne jak sa u nás vymenila po čase mena,
tak jak všetko ide hore, stúpa cena,
tak jak sa zmenila v tvojej izbe po rokoch stena,
vyhodil si plagáty, zmenil si farbu,
ale o tom to je, ja som zmenil svoju stavbu,
prestal som húliť, prestal som piť,
no a prišiel som na to že chcem dlho žiť,
pretože život je krásny a aj keď sa mení,
veď vieš jak to chodí ne vždy sa zelení,
všetko rýchlo ubieha sú to zlomky sekundy,
niečo som už zažil, videl nehovorím zo srandy,
čo ťa čaká ťa neminie,
aj ten nádherný sen sa ti kľudne rozplynie,
medzi (medzi) prsty pozeráš padáš na kolená,
pýtaš sa: (Čo?), Čo to znamená???
Raz vie byť príjemný jak do kúpeľa pena,
tiež vie dať ranu, silnejšiu jak stena,
život je zmena, pamätaj nejde podľa návrhu,
skáče z jednej strany na druhú,
raz je príjemný jak do kúpeľa pena,
tiež vie dať ranu, silnejšiu jak stena,
život je zmena, pamätaj nejde podľa návrhu,
skáče z jednej strany na druhú.
Dobre si pamätám, jak kamarátka prišla o otca,
boli to ťažké chvíle, plné bolesti, stáli sme pri nej,
bolo to najmenej, najviac čo sme mohli spraviť,
ale osud už nešlo zvrátiť,
(prečo??) prečo je všetko tak nespravodlivé??
aj keď žijú ľudia čo robia skutky krivé,
no a on by dal rodine svoje modré z neba,
tak kde je tá spravodlivosť?? takých ľudí treba,
už sa radšej nepýtam, nemám otázky,
je mi to moc ľúto, tiež už neuvidí obrázky,
svojich nádherných dcér v bielom závoji,
v našich srdciach neumrel nech odpočíva v pokoji,
(nech odpočíva v pokoji ...).
Raz vie byť príjemný jak do kúpeľa pena,
tiež vie dať ranu, silnejšiu jak stena,
život je zmena, pamätaj nejde podľa návrhu,
skáče z jednej strany na druhú,
raz je príjemný jak do kúpeľa pena,
tiež vie dať ranu, silnejšiu jak stena,
život je zmena, pamätaj nejde podľa návrhu,
skáče z jednej strany na druhú.
Nemení sa len mne a tebe, mení sa aj ostatným,
vidím jeden moment, v pamäti zalovím,
stále prechádzam cez ten prechod,
kde to mladé dievča, prišlo o svoj život,
stál som tam, čakal na zelenú,
dievča beží na červenú, šmyk, počujem ranu,
šofér brzdí za križovatkou okamžite,
pýta sa: Kto má mobil??? Hneď ho použite!!!
a tak vyťahujem telefón a volám 112,
že čo sa stalo??? zatiaľ je to na nás,
skupinka ľudí ktorá prišla bez váhania pomôcť,
snažia sa jak môžu, dávajú prvú pomoc,
lenže dievča leží bezvládne na zemi,
príznaky života sú stále bez zmeny,
otvorená lebka, ústa krv sa z nej valí,
konečne prišla záchranka, lekári ju vzali,
prichádza čas, vypísať zápisnicu,
o dva dni na to, hneď navštíviť policajnú stanicu,
ja prvé čo sa pýtam: Či mladá boj prežila???
nemala šancu zubatá striežila!!!
odišla skoro nevinná a mladá,
otázka prečo??? je zbytočná jak naša vláda,
je to vada, ktorá sa vymyká,
PRE SPOMENUTÝCH MINÚTA TICHA. |
Decko:
Decko:
