Buď zbohom, dievčina, už sa lúčim s tebou,
spomeň si, spomeň, jak sme žili s tebou,
ľúbili sme sa sťa holúbky v páre,
kto nás rozdvojil, nech ho pánboh skáre.
A rozdvojil nás Jánošík, ten zbojník,
poďme si na ňom vyskúšať kanóny,
strelím prvý raz, tak sa rozlúčam
a mojich doma Bohu porúčam.
Strelím druhý raz, tak sa zadumám,
či ťa mám v srdci a či ťa nemám,
strelím tretí raz, horko zaplačem,
lebo už teba neuzriem viacej.
Strelím štvrtý raz, na vlasť spomeniem,
lebo ja v cudzej zemi žiť budem.
V cisárskej zemi ma pochovajú,
tu zložím svoju mladučkú hlavu.
Buď zbohom, dievčina, už sa lúčim s tebou,
spomeň si, spomeň, jak sme žili s tebou,
ľúbili sme sa sťa holúbky v páre,
rozdvojil nás cisár, nech ho pánboh skáre.
Ľúbili sme sa sťa holúbky v páre,
rozdvojil nás cisár, nech ho pánboh skáre.
|