Nezávidím peniaze a nezávidím svaly,
nezávidím úspech a nemusím byť slávny.
No aj tak sa niečo našlo po čom veľmi túžim,
dokonalá bytosť, ktorá sklie tisíc ruží.
Hľadám a chodím a blúdim a som,
úplne všade až k oblakom.
A vtedy som to zbadal, áno to čom som ja hľadal,
vo mne zovrelo mi telo a prestala myslieť hlava.
Anjel s blond vlasmi a zelenými očami,
úsmev čo žiari a všetko to očarí.
Kam ušla odvaha a čo sa to vlastne deje,
milujem tie chvíle vždy, keď sa ona smeje.
Nemodlím sa Bohu, ja modlím sa Bohyni,
netreba mi spánok, jeden pohľad ma posilní.
Alebo zhodí z útesu prvý krok je na nej,
svoje som ja dal ostatné je na nej.
Nikdy nechápal som tomu ako žije niekto pre druhého,
že Ťa môže niečo bolieť, bolieť aj keď bez úderov.
Teraz to už verím a verím hlavne v lásku,
ako to bude ďalej odpoveď hľadám na otázku.
Niekto pre koho vstávaš ráno o hodinu skôr,
aby si mohol sprevádzať kroky aj s ňou.
Na koho sa pozeráš a myslíš každý deň,
komu by si zveril svoj najtajnejší sen.
Týždeň je mesiac a mesiac je rok,
keď čakáš na dievča a od nej bozk.
Ktorý urobí Ťa šťastný ani opísať sa nedá,
je verejným tajomstvom, že chcem iba Teba.
Možno je to choré no možno je to ňou,
že zabúdame aj dýchať neviem kde som včera bol.
Pred očami jej tvár a že čo ma na tom baví,
zabúdať na zápory no a vyzdvihovať klady.
V tejto dobe nehľadí sa už na čistú lásku,
dôležité sú peniaze cez oči lepia pásku.
Každý by chcel vidieť aj cez zavreté oči,
ľudia možno nechápu, no treba s tým skončiť.
Nebolo to tak dávno čo som nepoznal Tvoje meno,
teraz nie je chvíla kedy netúžim byť s Tebou.
Vídavam Ťa v meste a stretávam v autobuse,
pozerám sa na Teba aj tri minúty v kuse.
Doteraz som nevidel nič také až krásne,
žeby si to zaslúžilo písať preto básne.
No vidíš čo teraz robím, píšem Ti môj sen,
on je len o Tebe tak ti ho venujem.
Nikdy nechápal som tomu ako žije niekto pre druhého,
že Ťa môže niečo bolieť, bolieť aj keď bez úderov.
Teraz to už verím a verím hlavne v lásku,
ako to bude ďalej odpoveď hľadám na otázku.
|