kvapka potu steká po tej vystrašenej tvári,
aj keď vás je viac aj tak cítite sa sami,
nikto nevie pomôcť a zaceliť vám rany,
tak stávajú sa výčitky už aj vašimi snami,
toľko veľa sľubov toľko nesplnených prianí,
byť na chvíľu niekým, byť niekým milovaní,
postaviť sa na nohy s radosťou prímať dary,
nie opätovať z povinnosti iba úsmev hraný,
pozrieť sa do neba, sledovať oblaky,
bezcieľne putovať po skoku do rieky,
ochutnať slobodu, zabudnúť na lieky,
a nie iba vo sne, oživiť spomienky,
chcete chápať tých čo majú v očiach slzy,
čakajúc na výsledok čo im to hrozí,
na jazyku pár slov, prosím ťa odíď,
a prázdne ticho s otázkou čo teraz budem robiť,
ref
došiel si do cieľa došiel si na dno,
nič ťa už nečaká len večný spánok,
na veky odchádzaš ostáva prázdno,
démon ti pošepol, no tak poď za mnou,
koľkým ľuďom teraz chýbaš,
a koľkí to už vidia ináč,
toto si chcel tvoja výhra?!
si mŕtvy a nič už nevnímaš.
ref
dohorieva sviečka, a po stole tečie vosk,
nik ti už nepoloží na tvoje pery sladký bozk,
zážitkami obklopený zmierený si máš ich dosť,
teraz chápeš metaforu čo znamená páliť most,
dištancuješ sa už pomaly od všetkých ľudí,
a každá jedna spomienka páli ťa na hrudi,
kým nevyhasla nádej, tak rýchlo odtiaľ ujdi,
kým nebude neskoro, sa do tmy nezaľúbiš,
si slobodný v momente pádu,
si ochotný nepočuť radu,
si zaslepený cítiš zradu,
a démon ti posadol hlavu,
ruka siaha na život sa oddeľuje od tela,
zarezáva do žili posledná nádej zomiera,
ruka siaha na život zaútočí na teba,
zarezala do žili a ty pomaly zomieraš.
život je ten najväčší dar ktorý máš,
a aj keď si myslíš že si už úplne na dne,
tak je to o tom že musíš nájsť cestu aj z nemožného,
lebo stratiť všetko,
neznamená stratiť zmysel života,
ale
stratiť svoj život |