som ani neveril že môže to byť také krásne,
kto by tušil že začala to jedna báseň,
teraz mi pripomínaš farára čo dáva kázeň,
preto nečuduj sa že to už neberiem vážne,
zlato si iná, už nemáš na mňa vôbec čas,
nie som sebec, no chcem od teba ešte viac,
dostávam absťák čo ti už nechýba môj hlas,
keď nie si pri mne, tak nemám pri sebe ani vás,
naše spoločné obedy koľko ich bolo dokedy,
tak nadobro zhoreli, čo sme obaja dospeli,
hádam nás nejaké hádky predsa nemôžu rozdeliť,
poďme sa o to čo tak chceme spoločne podeliť,
veľmi dobre to chápem že nestíhaš a pracuješ,
no koľko času tráviš tým kým ma ráno naštartuješ,
svojím spôsobom sa teraz týmto aj sám sebe žalujem,
no robím to iba preto bo ťa nekonečne milujem..
ref
už je to inak a medzi nami sa to zmenilo,
no stále verím, že ešte niečo z toho prežilo,
stále si v prvej trojke tak drahá kašli na reči,
že začal som chľastať a teba mám u pi*i,
ref
píšem ti ďalší list a viem že skončí v koši,
už mi tak nedávaš zmysel a je to blbý pocit,
tak teraz buď múdra a povedz čo mám robiť,
ak ma už nechceš pri sebe tak ihneď na veky odíď,
mám s tebou toľko preskákaného ako s nikým,
pravda je že ty si ten najväčší magnet na čičinky,
ale okrem nich priťahuješ aj choré hlavy,
je*ať na nich pome sa baviť,
tak ako naposledy keď sme dokázali nemožné,
ďalší pokorený sen a zanechané renomé,
všade kam s tebou prídem na zem padne naša kométa,
ostanem iba ty a ja všetko ostatné rozmetá,
neviem kde by som bol keby som nepoznal teba,
možno by som bol učiteľ a možno lekár!
ale jedno je isté ja to neľutujem,
lebo dala si mi presne to čo potrebujem! |