prvá esemes a naše prvé rande,
prvý odkaz v kytici a dúfam že ho nájdeš,
že mi za to stojí a že ich bude viacej,
cítim konečne po rokoch, tú nespútanú nádej,
tancujem pri tebe aj keď to vôbec neviem,
no prísť o chvíle s tebou, za nič na svete nesmiem,
veríš na príbehy čo majú šťastné konce,
veríš na moje, ktoré ako tvoje tlčie,
kľačím ti pri nohách a chcem počuť len jedno,
naozaj mám ísť do toho tak sám seba premôž,
vedel som, že nebude to vôbec také ľahké,
odchádzam ku tebe musím sa vrátiť naspäť,
vidím len prázdny stôl nikde nevidím teba,
na stole papierik s nápisom prepáč,
ja tomu nechápem, skúšam ti zavolať,
skúšam to dookola, no ty mi nezdvíhaš
ref
bol to iba príbeh,
nikdy už nepríde,
kto zabránil tomu aby sa nemohli vziať,
ej
teraz už je inde,
už im to nevíde,
nikdy sa nesplní to čo sa malo stať,
ref
roky už ubehli a on sa teší z rodiny,
už je to zabudnuté už je to o iných,
a osud musel v tomto zohrať veľmi dôležitú rolu,
keď ich po tom všetkom vidí v reštaurácií a spolu,
keď ju zbadal vtedy cítil to čo už nie dlhé roky,
len tak tam sedela nevedel či má radšej odísť,
alebo sa opýtať na dôvod, ktorý mohol bolieť,
nechcel sa už zožierať prečo nastal vlastne koniec,
v tom mu ruku potriasol jeho ešte malý syn,
vedľa neho stála, ktorá povedala áno s nim,
on sa na ňu usmial povedal jej poďme inam,
vedel prečo odišli, bál sa toho že by zlyhal,
vedel že by prišiel o tých, ktorým dal už celé roky,
vymeniť to za niekoho, kto dokázal len tak odísť,
to sa predsa neoplatí iba ak tak bláznovi,
aj tak mnohí vedia všetko čo majú zahodiť |
Levo:
Levo:
Levo:
