CVečer je a Dmitrbliecu sa Ghviezdy na neCbi,G
Cpalcom mesiac Dmizakryjem a Gzas ho odhaClím.
Aký AvzdialeDminý je! Však Gčlovek má tú CmocG,
že Cuvidí ho Dmivždy, Gkeď Fje Cnoc.
Petrolej sa míňa, lampa dohára,
v opustenej chajde sedím celkom sám.
Tam sa vážne viem dívať zas a zas
do diaľav na bez konca, chcem ťa tam nájsť.
Vykúzlim si myšlienku a zrazu ťa tu mám.
Chcem ti šepkať o šťastí, nuž slová vyhľadám.
Snáď si cítila, že slovo všetko pokazí,
a tak prst mi k ústam dávaš, tvoj dotyk zvíťazil.
Až Dráno, keď sa Emistratí tma a Avtáčik zaspieDva,A
Dsýtim drevom Emioheň, Aten mi teplo Ddá.
Tak sa HlúčiEmime, Acez deň budem DsámA,
no Dvečer, ako Emivždy, Apozriem Gku hviezDdam.
Tak sa HlúčiEmime, Acez deň budem DsámA,
no Dvečer, ako Emivždy, Apozriem Gku hviezDdam.
|
Kapucíni:
Acharai:
