|
|
Ondrej Ďurica - Vojna Ondrej Ďurica - Vojna |
*** Autor textu: 88imroSVK | Pozerám smutne do studenej tmy,
vlasy ti hladím a k ústam prikladám
fotku, kde spolu sme len ja a ty,
anjela s krídlami z črepin ti poskladám.
Možno ho nájdu a vezmú do rúk,
možno ho bomba na druhý deň roztrhá.
Krídla mu vyrobím z farebných stúh,
musím už ísť, tak znela prísaha.
Blato je prach s krvou a slzami,
kráčame vpred dlhými nocami.
Často je sám, kto tancuje so smrťou,
vojna je klam s krvavou príchuťou.
Bežal som zakričať na celý svet,
že je to za nami, vojna je otrava.
V ceste mi stál celkom maličký kvet,
noha mi uhla trošičku doprava.
To nie je tak, ako vo filme býva,
že hlavný hrdina má sedem životov.
Ja som mal jeden a zhasla ho mína,
čo som vám hovoril, mína je sviňa.
Blato je prach s krvou a slzami,
kráčame vpred dlhými nocami.
Často je sám, kto tancuje so smrťou,
vojna je klam s krvavou príchuťou.
Prídu ti povedať, že už ma dostali,
potom ma oblečú
do našej zástavy.
Chlapi ju ponesú
a film sa zastaví,
pred dúhou výstrely,
snáď im to vystrelí.
Tak trochu smutný je tento náš svet,
l'udia sa bijú a čas im uteká.
Namiesto míny zasaďme kvet,
taký kvet zdobí a netrhá človeka.
Nebýť tých výstrelov, smrti a mín,
mohla byť z toho veselá pesnička.
Tvojú tvár nikdy viac nepohladím,
nie v tomto živote, odpusť mi mamička.
Blato je prach s krvou a slzami,
kráčame vpred dlhými nocami.
Často je sám, kto tancuje so smrťou,
vojna je klam s krvavou príchuťou.
Prídu ti povedať, že už ma dostali,
potom ma oblečú
do našej zástavy.
Chlapi ju ponesú
a film sa zastaví,
pred dúhou výstrely,
snáď im to vystrelí.
Na cestu do neba mi zlatý drak zaspieva,
kým sa to zahojí, ešte to zabolí.
Nemal som v scenári lúčiť sa s dcérami,
slzy ti padajú, keď ráno ma hl'adajú. |
| |
Ondrej Ďurica:
