Je jeseň, do vína padá prach, ťažký dych, starecký pach,
v zime prší sneh, na dušu klope chlad, vrásky očí, večný strach,
keď zajtra príde jar, zubatá doma seď, ja mám tento život rád
a v lete slnovrat, kvety sa budú smiať, ešte vyčkaj z brehu milý brat.
I keď nemám síl, vyhrievam aspoň peň, včely hučia, tešia teplý deň,
je príliš dusno, na vlásku hojdám sen, je o nás, pri fotke tvojej tliem,
kôra hladí tvár, ja voniam teba v nej, dotyk bytia, ešte slnko hrej,
žil som ako žil, nechajte cestu tak, hriechy v lístí a duša ako mach.
Refrén:
Ktosi zhora pozerá
to sa len starec poberá
smútok farbí tichú tvár
na svete stačí ľudí pár - a zmizne všetok svár
Raz nájdu telo v nej, v chalupe stareckej, láska vráť sa potom sem,
premilovaný les, očistná vôňa briez, život vždy je, tu a teraz, dnes
a keď už nebudem, opatruj dedinu, Bože, nech hravé deti nezhynú,
ja mĺkvo odchádzam, hodiny bijú čas, nahý som vkročil, nahý sa vrátim zas.
Milovaná zem, ty všetko o nás vieš, znášaš rany, nikdy nerepceš,
dlaňou poľahky tvoju mamu zakryť viem, som obyčajný, v srdci šediviem,
a zo stebiel trávy zrazu je ruženec, spoveď sa konči, z jesene je marec,
tie tóny klavíra, žehnajú oblohu, vraj je čas dušu vrátiť Bohu.
|
Marián Geišberg:
