Túžba po domove
nedá mi dávno spať,
v ďalekej cudzine
musím len spomínať.
Ubolené srdce moje
stále to vraví,
moju rodnú dedinku
nič nenahradí.
Spomienka zaletí za hory, za doly,
nad malé domčeky, storočné topoly,
kde z malého okienočka svetielko horí,
tam sa za mňa mamička ruženec modlí.
Dedinka v údolí, biele domčeky,
nevidel som vás už celé roky,
posielam pozdrav svoj rodnej kolíske,
mamičke drahej z diaľky tak cudzej,
Vy dedinky v údolí, malé domčeky,
či ešte ružové máte obloky.
Dedinka v údolí, biele domčeky,
nevidel som vás už celé roky.
Vy dedinky v údolí, malé domčeky,
či ešte ružové máte obloky.
Dedinka v údolí, biele domčeky,
nevidel som vás už celé roky.
|