Koľko razy som už chcela,
čo i zázrakom,
vidieť, čo som nevidela,
skryté pred zrakom.
Keby som tak bola zo skla
celkom priezračná,
všade tajne nazrieť mohla,
hoci nad mračná.
Niekto by potom možno o mňa stál,
ja však chcem život spoznávať,
ako si niekto šťastie nahrabal,
falošným hráčom pri hre stáť.
Pozrieť ľuďom do svedomia
ako do kina,
ako tajne slzy ronia,
keď sa spomína.
Ale darmo potom túžim,
nie som zázračná,
tak prečo sa márne súžim,
nie som priezračná.
Niekto by potom možno o mňa stál,
ja však chcem život spoznávať,
ako si niekto šťastie nahrabal,
falošným hráčom pri hre stáť.
Pozrieť ľuďom do svedomia
ako do kina,
ako tajne slzy ronia,
keď sa spomína.
Ale darmo potom túžim,
nie som zázračná,
tak prečo sa márne súžim,
nie som priezračná.
Niekto by potom možno o mňa stál,
ja však chcem život spoznávať,
ako si niekto šťastie nahrabal,
falošným hráčom pri hre stáť.
Ó na na na ná ....
|
