Iste ľahko vytušíš, keď obchádzam váš dom,
že do teba až po uši ja zaľúbený som,
však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa,
hoci kdekto vraví, že by svedčalo nám dvom.
Netvár sa tak nechápavo, iste o tom vieš,
možno ti tie ľudské reči dobre padnú tiež,
však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa,
a tak viac už neváhaj a rýchlo ku mne bež.
Ó Natália, Natália, dávno som už chcel,
jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ,
hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz,
ó Natália, Natália, pobozkať ma skús.
Už vyšiel mesiac nad hory a rieka čuší v tmách,
čas ako tulák unavený zaspal v hodinách,
však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa,
stačilo by na okamih prekročiť tvoj prah.
No odvahy na také niečo príliš málo mám,
tak na plot srdce nakreslím a v ňom tvoj monogram,
bo, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa,
preto dlho neváhaj, nech nestojím tu sám.
Ó Natália, Natália, dávno som už chcel,
jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ,
hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz,
ó Natália, Natália, pobozkať ma skús.
Natália, Natália, dávno som už chcel,
jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ,
hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz,
ó Natália, Natália, pobozkať ma skús.
Ó Natália pobozkať ma skús.
|
