Príspevkov:1
10.11.2008 05:30 - dopisovatel - odpovedajVo vzduchu cítiť pušný prach, po dvesto rokoch ako vtedy,
a budúcnosť je vo hviezdach a možno dnes je naposledy.
Nik nevie, kto ho odrovná a nevie vlastne ani ako.
Píšem ti, moja kráľovná, pod sivou gilotínou bradou.
Mária Antoinetta, vidím ťa kráčať na popravu,
do bielej plachty odetá a dav si žiada tvoju hlavu.
Keď si ju žiada, má ju mať, aj dnes sa to tak občas robí,
blížneho môžeš milovať, no radšej kráčaj s duchom doby.
Kráľovná Mária, povedz mi, či sa môže vrátiť čas?
Kráľovná Mária, povedz, kam sa stráca dobro z nás?
Žili sme to, čo život dal a kdekto preto riadne zúril
a napriek všetkým nehodám, boli sny a boli žúry.
To zlé už sotva napravím a preto sa dnes toľko plaším,
lebo tie sny a zábavy sa strašne podobajú vašim.
Človek je taký, aký je, druhého zaraz pustí k vode,
tretieho možno zabije a kričí heslá o slobode.
No ja sa ešte narovnám, ja svoju hlavu ešte nosím,
píšem ti, moja kráľovná, tak daj mi aspoň radu, prosím!
Kráľovná Mária, tam, kde si ty, je každý stále sám,
kráľovná Mária, už chápem to, čo v sebe mám.
Kráľovná Mária, povedz mi, či sa môže vrátiť čas,
kráľovná Mária, povedz mi, kam sa stráca dobro z nás?
Staršie príspevky >>
|
|
Robo Opatovský:
Robo Opatovský:
Lenka Dusilová:
