1.
Ako vtáča svetom sem a tam,
smutne blúdim bez cieľa a sám,
prejdem cez dediny, hory, mestá,
kam však vedie moja cesta
aj tak nepoznám.
Tak sa túlam ver už dlhý čas,
dnes mám biedu zajtra núdzu zas,
vrecko chudobné a roztrhané
nezvýši v ňom často
ani groš na povraz.
Je to divné, predsa zdá sa mi,
že som najbohatší človek na zemi.
Ref.
Keď na jar kvitne prvý kvet,
je ihneď krajší celý svet,
každému šťastím žiari tvár,
keď víta jar.
Orgován biely priláka,
aj úbohého tuláka,
veď preňho jarný orgován,
dosť vône má.
2.
Jeden krát však unavený zrak,
posledný krát vzlietne nad oblak,
vtedy zvonky kvetov diale strany
umieračkom zazvonia mi,
žalm zaspieva vták.
Miesto drahých sviečok nad hlavou,
budú žiariť hviezdy oblohou
a ja zaspím tíško v šírom poli,
už ma srdce nezabolí viac,
v ríši snov.
Tam mi bude dobre aspoň jedenkrát,
večne pod zemou sa budem usmievať.
Ref.
Keď na jar kvitne prvý kvet,
je ihneď krajší celý svet,
každému šťastím žiari tvár,
keď víta jar.
Orgován vôňou priláka,
aj úbohého tuláka,
veď preňho jarný orgován,
dosť vône má. |