Skúšam odznova, som tu opäť,
v úlohe náhodného chodca.
Vchádzam do ulíc,
do cudzích príbehov,
do anonymných tvárí.
Chvíľu sa mračím,
čosi ma tlačí na duši,
a chvíľu ľúbim,
uverím druhým,
tápam v tme.
Všetko zapadá, obraz sedí,
môj plán je dokonale presný,
v chaose myšlienok,
slov a zvonení šialene čudných tónov.
Každý deň končím a začínam tam,
kde hviezdy padajú.
Najmenší pokus zdvihnúť ich,
bol by zbytočný.
Skúšam odznova, som tu opäť,
v úlohe náhodného chodca.
Vchádzam do ulíc,
do cudzích spomienok,
do nastavených sietí.
Chvíľu sa mračím,
čosi ma tlačí na duši,
a chvíľu ľúbim,
uverím druhým,
tápam v tme. |
Soňa Horňáková:
Soňa Horňáková:
Soňa Horňáková:
