Tam na kraji nášho lesa,
vŕškom dolu cesta klesá,
po nej si sám chodieval k nám.
Aj lavička tam je malá vie,
že som ťa v láske mala,
keď som ťa pobozkala.
Letelo vtáča nad nami,
pamätáš,môj milý,
keď sme si lásku úprimnú,
naveky sľúbili.
Letelo vtáča nad nami,
letelo v šíry svet
a naša láska úprimná,
už sa nevráti späť.
Každý nám to šťastie závidel,
keď ty náhle preč si mi odišiel,
darmo som ťa ľúbila,
vernou láskou ľúbila.
Letelo vtáča nad nami,
vysoko od zeme,
my dvaja už sa nikdyviac,
spolu nezídeme.
|
Gejza Dusík:
Gejza Dusík:
Jozef Benedik:
