*** Autor textu: Anthony Moore *** Autor hudby: Pink Floyd
Od rána do noci ma nikto nevídal
Nerozoznával som čo sa deje
Ledva pri živote som tak tak prežíval
Jedným slovom ... bez nádeje
Nebudeš už počuť zvuk (do kúta sa stočil)
Z mojich mĺkvych úst (ale svetielko nádeje dakto zočil)
Bol som príliš dlho (s nekonečným prúdom hlúpych rečí)
Na brehu druhom...(tomu miestu len zlorečí)
Moju kožu ľadový chlad ovládol (v mori rôznych predstáv)
Ľudský dotyk by to nezvládol (sebazničujúce zviera bez hraníc)
Toto krvácajúce srdce (čaká kedy sa vlna prevalí)
Z posledných síl tlčie
Prísahu tichu som zamrmlal
A teraz nepočujem ani keď nahlas premýšľam
Umlčovaný svetlom obraciam sa k noci
S prázdnym úsmevom jej temnotu nosím
Driapem sa späť a žiť znovu mám chuť
Nervy mám napnuté ako luk
Život si beriem do vlastných rúk
Teraz sa na neho pozrite líca bledé má
Ale už sa preberá
Začína už pokašliavať
Je to tak dávno odkedy nerozpráva
Z úst mu môžem slová dávať
A s týmito slovami konečne vidím
Jasne cez mraky ktoré ma skryli
Chvíľku počkaj potom vyslov moje meno celé
Teraz sa navzájom opäť počujeme
Vyčkávam tu stále (na pokraji balancuje)
Na deň ten (v prudkého hnevu zajatí)
Až všetky tie mraky tmavé (do kotla uvrhnuté budú)
Budú odviate (...to miesto je prekliatím)
Teraz som tu s tebou (telo má rozkmásané a zranené)
Možem vyriecť tvoje meno (ale ešte blikoce svetielko nádeje)
Teraz môžeme počuť smelo (čaká kedy sa rozhoria plamene)
Jeden druhého