Vídavam ho za Sénou,
takú tvár má snáď len popolvár.
Za tou tvárou zasnenou,
do Šantáru chodím na bulvár.
Vábi ma mím,
chcem byť stále s ním,
mlčky za ním chodím,
čakám že raz ten Harlekým....
Zaškúli sám,
ku kulisám,
čo postavil si mesiac lásky,
v meste nad Sénou,
a mimikou,
pár milých slov,
mi dýchne na oponu z kvitnúcich súmrakov.
Vídavam ho nad Sénou,
je stále rozpačitý ako starinár,
hrá sa s čajkou zjašenou,
hrá sa s vánkom,
lístím penou vodných pár.
Vábi ma mím,
snáď sa zahrám s ním,
na smiech, plač, či jasmín,
len nech už raz ten Harlekým.....
Zaškúli sám,
ku kulisám,
čo postavil si mesiac lásky,
v meste nad Sénou,
a mimikou,
pár milých slov,
mi dýchne na oponu z kvitnúcich súmrakov.
Často stávam za Sénou,
raz azda zbadám vo vode aj moju tvár,
čo s ženou rozvravenou,
čo urobí,
veď je samotár.
Kým budem s ním,
budem ako mím
a hlbokým tichom tým,
obklopím, keď Harlekým......
Zaškúli sám,
ku kulisám,
čo postavil si mesiac lásky,
v meste nad Sénou,
a mimikou,
pár milých slov,
mi dýchne na oponu z kvitnúcich súmrakov.
|
