Ľudia nám dávajú otázky, na ktoré je ťažko odpovedať, nemyslíš?
Stále vysvetľovať prečo je to tak a že sa to nezmení
Hej, dnes za všetko môžeme my, no
Niektoré veci nezvládajú práve oni
Hm, neviem asi je pre nich ťažké pochopiť že niekedy v živote
nestačí len chcieť aby sme niečo dosiahli..
Ako vo sne... ale prečo?
Pretože sny sa končia a realita začína...
Sedím v meste sám zima pod kožu sa vtiera
Modlitba noci ruky ku sebe mi zviera
Mozog sa mi zastavil
A myšlienky mi blúdia stále rozdelené proti sebe
Na seba zúria...
A ja čakám, nič nerobím ruky si založím
Po chvíli volám svoju fantáziu povolím
A uvidím čo sa asi bude diať
Ja myšlienku na teba ale nenechám si vziať
Z času na čas sa snažím na to vôbec nemyslieť
A teba vedľa seba si musím asi navždy odmyslieť
Tak si to chcela ty, on a tak aj ja
Ale časom sa však ukázalo že trpíme obaja
Osud nás doviedol k sebe na to kruto rozdelil
O šťastie nechcel ale o smútok sa podelil
Teraz už chápem prečo nemôžeme byť spolu
Ja realitou života raz dostal som školu...
Každým novým dňom ja stále sa snažím na to zabudnúť
A ešte neviem ako ale zo srdca ťa vytrhnúť
A to raz a navždy...
Tak ako každý ak nechcem zmoknúť zbytočne nestojím v daždi
Niekto už povedal že kompromisom života
Nech snažíme sa akokoľvek stále bude samota
A koniec sveta... Koniec sveta to už prestalo ma trápiť
Ja zo všetkého najviac teraz čas chcem naspäť vrátiť
A neviem prečo ale zdá sa že to nezvládam
V hlave čierne myšlienky a telo tomu oddávam
A každému sa zdá že sa asi iba zabávam
Aj keď žije sa mi dobre stále na svoj život nadávam
Najradšej spím... ty sa mi čuduješ?
Nič nevidím... to už dávno vieš
Úprimne priznám že vám závidím
Aj keď je to len sen a ja sa na sto percent zobudím
Boli to zvláštne spoločné chvíle trvali krátko ale zostali milé...
Tie časy minulé spomienky vzácne
V predstavách mojich v ranách vznášaš sa krásne
Na krídlach anjela na krídlach ktorých
Niet miesta pre nás dvoch, hm láska tá bolí
Prečo zabudla si na mňa? Neprídeš viac?
Vymazala spomienky dostala strach
Snáď raz príde ten čas keď budeme spolu
Navždy zanecháme realitu myslím tam dolu
Zabudneme na trápenia prestanú tie hádky
Nech je tam s bohom sláva urobíme si poriadky
Posledný riadok knihy môjho života
Posledná stránka? Vytrhla ju samota
Posledná veta znela stále iba pre teba
Posledné slová: „nezabudnem na teba...“
