Lampa lámp,
je v púpavách
žiari s trávy.
Horí v nej dážď,
úzky knôtik čo utkal slávik
a keď sa hráš,
vždy dobre viem,
že lúka smúti,
lampy jej hasí práve ten,
čo ma ľúbi.
Kvet sa má môže rásť
v plášti lúčky,
až kým ho prídu z lásky vziať,
tiesne rúčky.
Pekne krásne rečou tráv vrúcne sľúbiť,
to čo sa bojí sľúbiť ten, čo ma ľúbi.
Len ma ľúb stále ľúb,
žiarou púpav,
keď ma máš,
máš kde rásť,
nie som skúpa
a nech sa mráz,
postrach vás,
v kúte krúti,
keď v kvetoch horí práve ten,
čo ma ľúbi.
Jedna z lámp, v jednej z vás
tíško zhasla,
srdce však zmäklo žiarou púpav,
už je z masla,
čo ak sa k nám, práve k nám súmrak schúli,
čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi.
Jedna z lámp, v jednej z vás
tíško zhasla,
srdce však zmäklo žiarou púpav,
už je z masla,
čo ak sa k nám, práve k nám súmrak schúli,
čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi.
|
Eva Mária Uhríková:
