Tisíc nočných motýľov nám klope na okno
Padajú k zemi ich rozorvané krídla
Sú ako ty, unavení, spiaci, si nočná víla
A tisíc lúčnych koníkov mi padá do šálky
Celé životy sa končia v rannej káve
Ležíš v tráve, to je sila, si len chvíľa
Bla-bla-bla, bla-blá, bla-bla-bla-blá
No a čo? No a nič. Tak nič.
A ešte raz mi takto zaspíš na pleci
Nie, to sa nevyhrážam, skúšam definovať šťastie
Zatiaľ čo snívaš, pre kobylky nová tráva rastie.
|
Čechomor:
