Poď sem, poď sem,
kým ťa strach nezhatí,
hoď sem, hoď sem,
svoj pohľad belasý.
Poď sem, hoď sem,
pohľad, čo tak opája,
opája,
potom pôjdeme obaja,
obaja do hája
s ním.
Tam, kde vŕby vodu krútia,
tam, kde tma z prútia koše tká,
tam v bútľavine ti hlavu zmútia
slová, čo noc do nej pošepká.
Poď sem, poď sem,
na slepé ramená,
hoď sem, hoď sem,
dve nežné zámená.
Poď sem, hoď sem,
loď priviaž o rozmarín,
rozmarín
a ja stiahnem ti z oblohy,
z oblohy strieborný rým.
Tam, kde vŕby vodu krútia,
tam, kde tma z prútia koše tká,
tam v bútľavine ti hlavu zmútia
slová, čo noc do nej pošepká.
Poď sem, poď sem,
na slepé ramená,
hoď sem, hoď sem,
dve nežné zámená.
Poď sem, hoď sem,
loď priviaž o rozmarín,
rozmarín
a ja stiahnem ti z oblohy,
z oblohy strieborný rým.
|
