Prší, padá, kvapká na ľudí dážď,
padla kvapka na pršiplášť
a pod ním náznak sa ukrýva.
Sama kvapka padla do vody,
vraj niečo nešlo podľa dohody,
veď ráno kvapkali ešte ako pár.
Ľudia, kvapky, to nie sú náhody,
láska stále mení podoby
a často v daždi skrýva svoju tvár.
Je osamelá,
nepochopená,
v sebe utopená,
podvedená.
Prší, padá na nás nádej,
keď ju nehľadám, vtedy ju nájdem
a keď nedopadne na nás, zle je.
Čo bude potom,
čo bude s nami ?
Budeme spolu,
alebo každý zvlášť,
skúsi ju nájsť ?
Je osamelá,
nepochopená,
v sebe utopená,
podvedená.
Padá na kolená,
nepochopená,
v sebe utopená,
trochu podvedená.
|
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
Martin Harich:
