Zostaň tu so mnou
na chvíľu ešte stáť,
kým pôjdeš domov,
poviem ti tisíckrát,
že mám ťa rád,
že mám ťa rád.
Hľadíš jak letí
polnoc nad pohorím,
do smiechu je ti,
keď stále hovorím,
že mám ťa rád,
že mám ťa rád.
Však ty mi ľahko zbohom dáš
a bránu na kľúč zatvoríš,
pod oknom márne držím stráž,
veď ty už iste dávno spíš.
Ladím si struny
na prahu tvojich vrát,
a srpkom luny
znova ti skúšam hrať,
že mám ťa rád,
že mám ťa rád.
Však ty mi ľahko zbohom dáš
a bránu na kľúč zatvoríš,
pod oknom márne držím stráž,
veď ty už iste dávno spíš.
Pod oknom márne držím stráž,
veď ty už iste dávno spíš.
|