Dávno,
bolo to všetko tak dávno,
stála si pri mne v tých dňoch slnečných,
ale aj často zlých.
Kým nám to nebolo málo,
kým som nenašiel od teba list,
kto ťa, preboha, nútil ísť.
Prekliata láska
v spomienkach nezostarneš,
možno som sám,
no teba vždy mám,
si prekliata láska.
Prekliata láska
vždy si ma niekde nájdeš,
môžem byť sám,
no v srdci ťa mám,
moja prekliata láska.
Rýchlo
beží čas, ktorý nám ostal,
kto z nás dvoch spraví ten krok osudný,
kto prvý zavolá.
Príď,
tá veta je celkom prostá,
kým nás nezmetie uragán dní,
do tmy medzi zabudnutých.
Ó, prekliata láska
v spomienkach nezostarneš,
možno som sám,
no teba vždy mám,
si prekliata láska.
Óu, prekliata láska
vždy si ma niekde nájdeš,
môžem byť sám,
no v srdci ťa mám,
moja prekliata láska.
Jé, prekliata láska
v spomienkach nezostarneš,
možno som sám,
no teba vždy mám,
si prekliata láska.
Prekliata láska.
|