Vždy, keď dýchne na nás biela kráľovná,
premení sa na sklo každá duša,
aj tá obloha je zrazu čarovná,
bieli vtáci zo skla po nej krúžia.
Celá krajina je krehko zakliata,
v každom bielom strome niečo prasklo
a ja neverím, že niekto poráta
koľko hviezd sa premenilo na sklo.
Tak ma ochráň svojim dychom,
veď ja dobre viem,
zachráni ma len živý dych,
privítam ťa bielym tichom,
tým, čo dýcha zem,
bielou piesňou všetkých odkliatych.
Moja duša nie je viacej sklenená,
podobá sa hrejivému sviatku
a tá pieseň k tvojim perám sklonená,
tvár má zrazu pokojnú a hladkú.
Moja láska nie je viacej sklenená,
za viečkami hrejem tvoju nehu
a tá pieseň k tvojim perám sklonená,
premieňa sa v malú vločku snehu.
Tak ma ochráň svojim dychom,
veď ja dobre viem,
zachráni ma len živý dych,
privítam ťa bielym tichom,
tým, čo dýcha zem,
bielou piesňou všetkých odkliatych.
Na na na na na ...
|
Nicky Chinn:
