Keď jar sa dotkne putnou
a tôňou tajnosmutnou
nám pohládza tvár.
Keď nad mužom a ženou
sa klenie úsmev klenov
a pre každý pár
znie z gaštanových listov
spev vtáčích komponistov
a Dunaj na výslní
sa v tanci vlní,
vítam jar.
Bratislave hrám,
kráčam nežnou škálou,
k starcom, k detským hrám,
k zaľúbencom z bálov.
Klopadlami brán,
tou starodávnou poštou,
šepkám, že ju mám rád
nad skvosty skvostov
láskou prostou.
Keď svetlo z hviezdnych kočov
tme padá do vrkočov
a ticho má prím.
Keď krásavicou spiacou,
čo prebúdza sa s prácou,
znie májový rým.
Keď slnko bozk dá strechám,
náladou viesť sa nechám,
za jarnou kvetinárkou
po dlani parkov
za šťastím.
Bratislave hrám,
kráčam nežnou škálou,
k starcom, k detským hrám,
k zaľúbencom z bálov.
Klopadlami brán,
tou starodávnou poštou,
šepkám, že ju mám rád
nad skvosty skvostov
láskou prostou,
láskou prostou.
|