Vraciam sa domov
a nik ma nečaká,
je tu prístav plný
a predsa idem sám.
V notových plavbách
s úsmevom tuláka,
sníval som o nej,
že rád ju mám.
Domov sa blížim
a nik ma nevíta,
len bez dymu komín
svoj na mňa vrhá tieň.
V šedivom okne
tabuľa rozbitá,
tušiť mi dáva,
čo doma zviem.
Studené steny, prázdny rám,
svadobná fotka chýba tam,
na stole prach a krátky list,
odišla s iným, to muselo prísť.
Prišiel som domov
a nik ma nečaká,
však verné je more
a na mňa volá poď.
Po noci bez snov
s úsmevom tuláka,
znova sa vrátim
na svoju loď.
Studené steny, prázdny rám,
svadobná fotka chýba tam,
na stole prach a krátky list,
odišla s iným, to muselo prísť.
Prišiel som domov
a nik ma nečaká,
však verné je more
a na mňa volá poď.
Po noci bez snov
s úsmevom tuláka,
znova sa vrátim
na svoju loď,
znova sa vrátim
na svoju loď.
|