Sťa východ slnka nad lesmi,
zasvieť mi tak ako vieš mi,
len vtedy zahrajú zvony,
keď spolu udrieme do nich.
Sťa odhodlanie a sila
nezabudnuteľná chvíľa,
milovaný, milovaná,
buď ten, čo rozosmieva ma.
A hoci máme rozdielne svety,
každého život je iba veľký bál,
tancujme na ňom viac ako predtým,
ja tvoja pieseň a ty môj nový šál.
Óú, ó, ó ....
Keď ten, čo vymyslel mosty,
spojil dva svety odlišnosti,
spojme nad ranným svitaním
len bublinami vo vani.
A hoci máme rozdielne svety,
každého život je iba veľký bál,
tancujme na ňom viac ako predtým,
ja tvoja pieseň a ty môj nový šál.
Óú, ó, ó ....
Ty mojim príbehom daj,
čo kvitne ako strom v máji,
si text, čo autor napísal
a klobúk, ktorý nosí sa.
|