Sleduješ staré tóny, sleduješ ich každý večer,
dokonca aj keď spolu vieme,
v pätnástom storočí si žiješ, tvoríš vzťahy s osobami,
čo sú aj tak vymyslené.
Ako si chytíš za ruku tú ženu, ktorá ani nie je,
akoby stroj času ťa vypľul a ty nevieš ani sebe odpovedať,
čo sa deje.
Zapáliš cigaru a pozerám len ako horíš s ňou,
raz, keď to dohorí, pri whisky za stolom budete popolom.
Ach, Leonardo,
vymeňme si miesta,
teraz ťa nakreslím, záhadný umelec,
prechádzaš z palety len na tie gestá
Ach, Leonardo,
múza aj Verdi,
vraciaš mi umenie, náladu, pocity, radosť, hnev súčasne,
keď pred tebou sedím.
Sleduješ hviezdy, aby zhudobnil si dobu,
ktorú prežívaš a ktorú stále žiješ,
som tvoja predloha a dotknúť sa ma môžeš len
na plátne tvojej renesancie.
Usmievam na teba sa stokrát krajšie
ako Mona Lisa (Mona Lisa),
ak farby lásku varia,
ty buď plátno a ja maliar,
ktorý štetcom svoje city vyzná.
Zapáliš cigaru a pozerám len ako horíš s ňou,
poď, drahý, ku stolu, už sa to prestiera, posledná večera.
Ach, Leonardo,
vymeňme si miesta,
teraz ťa nakreslím, záhadný umelec,
prechádzaš z palety len na tie gestá
Ach, Leonardo,
múza aj Verdi,
vraciaš mi umenie, náladu, pocity, radosť, hnev súčasne,
keď pred tebou sedím.
Ach, Leonardo,
vymeňme si miesta,
teraz ťa nakreslím, záhadný umelec,
prechádzaš z palety len na tie gestá
Ach, Leonardo,
múza aj Verdi,
vraciaš mi umenie, náladu, pocity, radosť, hnev súčasne,
keď pred tebou sedím.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
