My dvaja dlaň dvakrát dva, posteľ a stôl plný kníh, na skrini kvet v starej váze, dva páry rúk a nič v nich. My dvaja dlaň pod strechou, len ty a ja a pár snov, zodraté džínsy a láska, na stene pár plagátov. Každý z nás mal tak trochu strach, keď si sa ku mne potme vkrádal a keď zastal si vo dverách, tváril si sa ako kráľ. Šťastie maličké ako hrach nám čas pod nohy denne hádzal, každý dotyk bol ako mach a aj mráz ma v zime hrial. My dvaja dlaň a viac nič, snáď trochu strach z ďalších dní, skriptá a v nich slová múdrych, prednášky, skúšky a sny. My dvaja dlaň dvakrát dva, len ty a ja a pár kníh, zodraté džínsy a láska, dva páry rúk a nič v nich. Každý z nás mal tak trochu strach, keď si sa ku mne potme vkrádal a keď zastal si vo dverách, tváril si sa ako kráľ. Šťastie maličké ako hrach nám čas pod nohy denne hádzal, každý dotyk bol ako mach a aj mráz ma v zime hrial. Bol to čas, keď každý z nás chcel tak málo, bol to čas, keď nikto z nás nechcel nič. Každý z nás mal tak trochu strach, keď si sa ku mne potme vkrádal a keď zastal si vo dverách, tváril si sa ako kráľ. Šťastie maličké ako hrach nám čas pod nohy denne hádzal, každý dotyk bol ako mach a aj mráz ma v zime hrial. Každý z nás mal tak trochu strach, keď si sa ku mne potme vkrádal a keď zastal si vo dverách, tváril si sa ako kráľ.