Zas sám,
chvíľu ticho,
zastav
na chvíľu dych.
Nech nevstúpi do tvojich slov zlých
a mlynov veterných.
Sám
slabý Don Quijote
vytušil
tvoj smiech.
Ponáhľa sa ohlásiť svoj príchod
na tvoj triezvy breh.
To ja, ja, ja,
tu som v tom čudnom čase,
poznala som ťa po tom tvojom hlase
a stojím tu pritajená v tieni.
To ja, ja, ja,
tichá jak potok v lese,
mlčím do tmy a na okná mi klope
tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený.
To ja, ja, ja,
tichá jak potok v lese,
mlčím do tmy a na okná mi klope
tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený,
tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený.
|
