Je možno utorok, či piatok, to nie je zvláštne, vám to všedne znie, ja ale cítim v sebe sviatok, mne preto všetko zdá sa nevšedné. Kade mám kráčať, kade mám ísť, sa už z rána pýtam briez, kade mám kráčať, kade mám ísť, kade mám ťa láska viesť. Sú všetky brány v meste prázdne, ja hľadím, zrak si takmer vyočím, keď uvidím ťa v jednej bráne, ja s tebou, láska, k hviezdam vykročím. Kade mám kráčať, kade mám ísť, sa už z rána pýtam briez, kade mám kráčať, kade mám ísť, kade mám ťa láska viesť. Kade mám kráčať, kade mám ísť, sa už z rána pýtam briez, kade mám kráčať, kade mám ísť, kade mám ťa láska viesť.