Tap tu á, vá vá vá, je zázračná.
Pamparam, pamparam, pamparam, pamparam,
pam pam pam pam pá,
s touto piesňou, to je trápenie,
na cestách ma doprevádza, či som tu, či tam,
zo všetkých strán mi stále znie.
Na uliciach ju chlapci pískajú,
veď pieseň tá je zázračná, je zázračná,
aj ľudia v električkách si ju pekne spievajú,
tak ako ja, tak ako ja.
Pamparam, pamparam, pamparam, pamparam,
pam pam pam pam pá,
s touto piesňou, to je trápenie,
ten, kto hoc len jedenkrát ju niekde počul hrať,
hneď ju spieva a má ju rád.
Je dávno známe, vzácni priatelia,
že v hrdle hlas má každý z nás,
a preto pesničku tú spievajme si vesele,
vždy zas a zas, vždy zas a zas.
Za touto pesničkou vždy chodím sem a tam, sem a tam,
len s touto pesničkou ja radosť mám,
keď si ju zaspievam
alebo aspoň zapískam.
A tá pieseň ako vietor letí nad zemou,
letí stále nad krajinou,
do práce vstáva, vstáva s nami deň, čo deň,
je samý špás, má tisíc krás.
A odkiaľ prišla, ťažko vravieť,
vieme jedno len,
že každý z nás
ju spieva zas,
zas a znova,
zas a znova,
zas a znova,
zas a znova,
zas.
Pamparam, pamparam, pamparam, pamparam,
pam pam pam pam pá,
s touto piesňou, to je trápenie,
ten, kto hoc len jedenkrát ju niekde počul hrať,
hneď ju spieva a má ju rád.
Je dávno známe, vzácni priatelia,
že v hrdle hlas má každý z nás
a preto pesničku tú spievajme si vesele,
tak ako ja, veď je to pieseň zázračná,
zázračná, pieseň zázračná.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
