Sedím v kúte bielej zimy,
sedím sama schúlená,
vietor nesie chladné rýmy,
letí pieseň zranená.
Kto pokoj v srdci nenosí,
v záhrade zimnej kráča sám,
bez kvetov krehnú mu prsty,
nemôže šepkať rád ťa mám.
Za úsmev úsmev nedá,
v záhrade zimnej kráča sám,
kvet sa mu v srdci zlomil,
dal mi ho na obločný rám.
Sedím v kúte bielej zimy,
zo sĺz je voda zmrznutá,
vietor nesie chladné rýmy,
láska je lampa zhasnutá.
Hmm, hmm ...
Za úsmev úsmev nedá,
v záhrade zimnej kráča sám,
kvet sa mu v srdci zlomil,
dal mi ho na obločný rám.
Za úsmev úsmev nedá,
v záhrade zimnej kráča sám,
tyty tydýdy tydy ...
kvet sa mu v srdci zlomil,
dal mi ho na obločný rám.
Sedím v kúte bielej zimy,
sedím sama schúlená,
vietor nesie chladné rýmy,
letí pieseň zranená.
Hmm, hmm...
|