Keď povieš slák a husle,
hneď ozve sa ti tón,
ak v piesku hľadáš mušle,
máš k romantike sklon.
Náš dych je ako pena,
je ako vzdušná vážka,
ak povieš slovo žena,
nech ozve sa ti láska.
Žena je soľ i pohár plný nehy,
žena je nápoj, ktorý hasí smäd,
žena je prúd, čo podomieľa brehy,
je plný klas i krehký lúčny kvet.
Žena má v sebe nekonečnú škálu,
v ktorej znie šťastný smiech i slaný dážď,
do vďačnej piesne vkladám svoju chválu,
keď márne skúšam vhodné slová nájsť.
Keď povieš nahlas voda,
hneď v ústach máš jej chuť
a kto ti ruku podá
dobrý k nemu buď.
Náš dych je ako stena,
čo zvetráva a praská,
tak vždy, keď povieš žena,
nech ozve sa ti láska.
Žena je soľ i pohár plný nehy,
žena je nápoj, ktorý hasí smäd,
žena je prúd, čo podomieľa brehy,
je plný klas i krehký lúčny kvet.
Žena má v sebe nekonečnú škálu,
v ktorej znie šťastný smiech i slaný dážď,
do vďačnej piesne vkladám svoju chválu,
keď márne skúšam vhodné slová nájsť.
Do vďačnej piesne vkladám svoju chválu,
keď márne skúšam vhodné slová nájsť,
keď márne skúšam vhodné slová nájsť.
|