Krídla motýľov
odnesú preč krutý sen,
taký zlý,
kde láske chýba reč.
Kde je smutnou hrou
a chladí ako tieň,
nech zobudí sa,
zlý sen, choď už preč.
Ja viem, že má ma rád,
neviem prečo,
no váham raz,
ten krutý sen
chladí jak tieň,
hmm, snáď sa bojím.
Prečo nepríde,
veď ho čakám celý čas,
možno má
v rukách skrytú tvár.
Listy nečíta,
nemá čas pre môj hlas,
možno nevie,
že láska to je dar.
Ja viem, že má ma rád,
neviem prečo,
no váham raz,
ten krutý sen
chladí jak tieň,
hmm, snáď sa bojím.
Tak už raz príď,
hoci hneď, čakám ťa,
volám nech
nemám tých úst.
Do boku svieť,
nalejem ďalší deň túženia,
už zajtra
vážne príď.
Z vosku vyčítam,
že sa márne teším zas,
nepríde,
veď inú cestu má.
Listy nečíta,
nemá čas pre môj hlas,
možno zajtra
a zas to odkladám.
Ja viem, že má ma rád,
neviem prečo,
no váham raz,
ten krutý sen
chladí jak tieň,
hmm, snáď sa bojím,
hmm, snáď sa bojím,
hmm, snáď sa bojím...
|
