Jej tvár halí tieň,
v jari vždy mladá,
ten tieň v starú sieň
spúšťa sa, padá.
V storočí, v storočí,
dávny tajomný tieň,
vložil jej do očí
sen, maliarov sen.
A výšina brál,
diaľava morí
a nádej, už žiaľ,
v tvári jej horí.
Bledá tvár, bledá tvár,
skrýva belobu líc
za vejár, za vejár
čiernych mihalníc.
Tajomná, čarovná,
na perách čaro má,
nevraví, nevraví
drahá, bledá tvár.
Je v tieni tá tvár
tieň dokonalý,
tá tvár za vejár
tieňov sa halí.
Zlatý rám, zlatý rám,
tvár v tom ráme horí,
pozerám, pozerám,
snáď prehovorí.
Je v tieni tá tvár,
tieň dokonalý,
tá tvár za vejár
tieňov sa halí.
Zlatý rám, zlatý rám,
tvár v tom ráme horí,
pozerám, pozerám,
snáď prehovorí,
snáď raz prehovorí.
|
