Voľačo tu hniezdi,
vraj belasý vták,
tak vraví báj,
pierka šťastia,
že v krídlach má.
Preletí, sadne si,
na starý pník,
tomu, kto snívať vie
zázračné pierko dá.
Belasé vtáča,
sny o šťastí mám,
prchavé sú,
ako väčšinou býva máj.
Chcem nech mi zostanú
a pierko hľadám,
tak mi ho, vtáčatko,
prosím ťa, rýchlo daj.
Á á á
Nájsť pierko šťastia
musíš sám
a hľadaj tam,
kde stojíš.
Máš oči,
maj ich dokorán
a modré vtáča uvidíš.
Belasé vtáča,
ja pierko už mám,
preto aj viem,
šťastie je ľahkým páperím.
Otvoríš nedbalo dlaň
a si sám,
pierko si udržíš
len pevne v náručí.
Zavše nad ránom,
keď noc bola zlá
a mne sa zdá
šťastie predsa len záhadou.
Poviem si niekoľkokrát,
pozri, svitá,
nepokaz nový deň
tou hlúpou náladou.
Á á á
Nájsť pierko šťastia
musíš sám
a hľadaj tam,
kde stojíš.
Máš oči,
maj ich dokorán
a modré vtáča uvidíš.
Nájsť pierko šťastia
musíš sám
a hľadaj tam,
kde stojíš.
Máš oči,
maj ich dokorán
a modré vtáča uvidíš.
Ó ó ó
Nájsť pierko šťastia
musíš sám
a hľadaj tam,
kde stojíš.
Máš oči,
maj ich dokorán...
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
