Ná ná na na ... Noc je ako krehká balerína, noc je ako krištáľová váza, noc je kolovrátok, v ktorom s večne rozvraveným morom vietor hrá sa. Dlaň je dúha svetiel nad prístavom, mäkký príboj hojdá tiché bóje, stúpam kamennými schodmi tam, kde jasne horí do tmy okno tvoje. Serenáda, serenáda, tiene olív mĺkvo stoja, som tu iba ja a moja serenáda. Serenáda, serenáda, všetko, čoho si sa bála, povie ti tá moja malá serenáda. Serenáda, serenáda, moja malá serenáda. Tíško plače moja mandolína a noc v striebre mesačnom sa kúpe, skôr než zhasnú hviezdne roje, prosím, otvor mi to svoje srdce skúpe. Zhasla dúha svetiel nad prístavom, vo vlnách spia unavené bóje, len ja stúpam hore schodmi tam, kde jasne horí do tmy okno tvoje. Serenáda, serenáda, tiene olív mĺkvo stoja, som tu iba ja a moja serenáda. Serenáda, serenáda, všetko, čoho si sa bála, povie ti tá moja malá serenáda. Serenáda, serenáda, moja malá serenáda.