Veže starodávne strácajú sa v hmlách,
tisíc kvetných vôní prúdi v záhradách,
lúky čarokrásne pozývajú k hrám,
ten, kto sem raz príde, zadiví sa sám.
Áj džán Jerevan,
len teba rád mám,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan.
Nad Jerevan týči sa veľký Ararat,
chodia devy krásne v tieni kolonád,
mesto prekvitá si ako z bájnych čias,
kto to mesto vzhliadne, vráti sa sem zas.
Áj džán Jerevan,
len teba rád mám,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan.
Áj džán Jerevan,
len teba rád mám,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan,
áaj džán, áaj džán,
milý Jerevan.
|
Gabriela Hermelyová:
