Keď už na oblohe hviezdy
najjasnejšie svietia,
znenazdajky jasná noc
sa tiesni spod dverí.
Vtedy, moje milé dieťa,
matka povedie ťa
uspávankou
do ríše snov
v hebkom páperí.
Nech ťa mesiac striebrom kúpe,
nech ti spieva há, háj,
spi môj synček, hviezdne púpä,
hajaj, buvinkaj.
Nech ti tvoj smäd v čiernych očkách
iba láska uhasí,
nech ťa každé ráno počká
úsvit belasý.
Hmm, hmm.
Keď už z korún stromov vtáci
opúšťajú hniezda,
čas, ten tátoš divoký,
sa rokmi pomerí.
Zo spomienok tóny natká
tvoja drobná matka,
uspávankou
do ríše snov
v hebkom páperí.
Nech ťa mesiac striebrom kúpe,
nech ti spieva há, háj,
spi môj synček, hviezdne púpä,
hajaj i buvinkaj.
Nech ti tvoj smäd v čiernych očkách
iba láska uhasí,
nech ťa každé ráno počká
úsvit belasý.
Hmm, hmm.
Keď raz budeš veľký,
skúsiš písať básne,
no tá hviezda tvojho detstva
nech ti nevyhasne.
Nech ťa mesiac striebrom kúpe,
nech ti spieva há, háj,
spi môj synček, hviezdne púpä,
hajaj i buvinkaj.
Nech ti tvoj smäd v čiernych očkách
iba láska uhasí,
nech ťa každé ráno počká
úsvit belasý.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
