Pýtam sa dní, čo trávim na cestách,
pýtam sa ciest pred sebou,
pýtam sa tých, čo cestujú kus predo mnou,
kam sa náhlia, kam sa túžia dostať skôr.
Viem, každý deň je bránou do ďalších,
viem, každý deň je iný,
viem, veľa dní sa vytratí, kým jediný
ku mne príde, cestu nájde, prestrie stôl.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým správnej všetko dám.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým všetko dám.
Pýtam sa miest, čo v diaľke čakajú,
v ktorom z nich mám teba nájsť,
pýtam sa tých, čo hľadajú,
čo je to v nás, čo nás núti hľadať
stále svetlo v tmách.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým správnej všetko dám.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým správnej všetko dám.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým správnej všetko dám.
Koľko lások skúsiť mám,
koľko skúsim prázdnych rán,
koľkých lások mám sa vzdať,
kým správnej všetko dám.
|
Marcela Laiferová:
Marcela Laiferová:
Jana Kocianová:
