Vypadli sme z chodby,
očarení vínom,
uzreli sme muža
s chlapcom, zrejme synom,
ktorý vyzeral tak najviac na šesť liet.
Mali naponáhlo,
nepozreli na nás,
radili sa v bráne
na Ventúrskej dvanásť
a vzápätí z okna zaznel menuet.
Hľadali sme pravdu
ako víno číru,
mohol sa ten chlapec
dostať ku klavíru
za tú chvíľu,
čo nám zmizol spred očí.
A ak sa aj mohol,
či naň zahral vôbec,
nehral niekto iný,
nehral azda otec,
je tam vôbec klavír v tomto storočí.
Asi nám to víno
pôsobí už na zrak,
s Mozartom sa stretnúť,
to by sa stal zázrak,
no Mozart sa predsa vyznal zázračne.
Očarení vínom
v barokovom dyme,
aj po zvone slnkom
ešte posedíme,
hoci sa ten koncert už viac nezačne.
|
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
Marika Gombitová:
