Bola jedna slečna driečna,
princa čakala tá slečna,
čakala, ó jéjéjé, čakala, ó jéjéjé,
pozerala z okna von,
jéjé, z okna von.
Celý deň jej nešlo z hlavy,
kedy sa už pred ňou zjaví,
kedy už, ó jéjéjé, zjaví sa, ó jéjéjé,
princ a jeho biely kôň,
jéjé, biely kôň.
K oknu slečna zasadla si,
česala si krásne vlasy,
k oknu slečna zasadla si,
česala sa celý deň.
Rumenec jej bledol v líci,
že neprešiel po ulici,
neprešiel, ó jéjéjé, neprešiel, ó jéjéjé,
z toho princa ani tieň,
jéjé, ani tieň.
Z okna iba strechu domu,
anténu a komín k tomu,
anténu, ó jéjéjé, a komín, ó jéjéjé,
vidí slečna prezretá,
jéjé, prezretá.
Vtom tam ktosi čosi stvára,
čo to vidí – kominára,
čo vidí, ó jéjéjé, to vidí, ó jéjéjé,
ako komín vymetá,
jéjé, vymetá.
Prasklo v hlave krásnej slečne,
nechcem sedieť v okne večne,
prasklo v hlave krásnej slečne,
dosť už mám tej slobody.
Bozkáva sa s kominárom
a princa nech berie parom,
nech ho čert, ó jéjéjé, zoberie, ó jéjéjé,
keď tak dlho nechodí,
jéjé, nechodí.
Prasklo v hlave krásnej slečne,
nechcem sedieť v okne večne,
prasklo v hlave krásnej slečne,
dosť už mám tej slobody.
Bozkáva sa s kominárom
a princa nech berie parom,
nech ho čert, ó jéjéjé, zoberie, ó jéjéjé,
keď tak dlho nechodí,
jéjé, nechodí.
|
Robo Grigorov:
