Po hradbách sa túla jej biely tieň,
bezhlavý a číry je smútok žien,
panovník asi s mátohou spal,
mal ju málo rád,
ostatné už riešil len majster kat.
Po hradbách sa túlajú kráľovné,
všetky sú si tak zvláštne podobné,
dnes už viem, že sa krásy žien
niekto môže báť,
ostatné už rieši len majster kat.
Dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš chodiť utrápená,
dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš padať na kolená,
na kolená, hmm.
Do duší sa vkrádajú za nocí,
chcem sa brániť, no stále nieto čím,
bezhlavé dávne kráľovné,
žijú niekde v nás,
ostatné už rieši len majster čas.
Dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš chodiť utrápená,
dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš padať na kolená,
na kolená, hmm.
Dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš chodiť utrápená,
dokiaľ máš hlavu na ramenách,
nemusíš padať na kolená,
na kolená, hmm.
|
Miro Žbirka:
Marika Gombitová:
Miro Žbirka:
Miro Žbirka:
