Závidím belasým šíravám,
vodám, kde tvoj koráb pláva,
si ako bludička túlavá,
vánok ti na husliach hráva.
Kým sa biele plachty vzdialené
blýskajú a vánok znie,
hádam o tom ani zdania nemáš,
že na brehu držím stráž.
Sám čakám, kým príde tvoj čln zas,
kým sa dotkne piesku,
lúč slnka zapáli práve v nás
lásku nebeskú.
Blíži sa, blíži sa známy čln,
biela šatka máva,
vánok ti vo vlasoch pieseň vĺn,
moju pieseň hrá.
Keď si už blízko pri pobreží,
unikáš na vlnách znova,
netušíš ako mi záleží
na kúsku dobrého slova.
Tam, kde obzor stretá nebesá,
tvoja šatka mihne sa,
z diaľky hádam ani nepobadáš,
že ja pevne držím stráž.
Sám čakám, kým príde tvoj čln zas,
kým sa dotkne piesku,
lúč slnka zapáli práve v nás
lásku nebeskú.
Blíži sa, blíži sa známy čln,
biela šatka máva,
vánok ti vo vlasoch pieseň vĺn,
moju pieseň hrá.
Sám čakám, kým príde tvoj čln zas,
kým sa dotkne piesku,
lúč slnka zapáli práve v nás
lásku nebeskú.
Blíži sa, blíži sa známy čln,
biela šatka máva,
vánok ti vo vlasoch pieseň vĺn,
moju pieseň hrá.
|
