Vypnem magneťák,
čo hrá nekonečné blues,
všetka ťažoba zo mňa
padá na vankúš.
Zhasnem lampu,
čo v kúte svieti,
svetlo do diaľky odletí,
už viac nie som na zemi
a dobre je mi
s tmou.
Takto lietam si celou
hviezdnou sústavou,
všetko trápenie začne
tesne pred siedmou.
Je to hrozné,
keď čas tak plynie,
zbytočne kričím: Nie.
Budík volá ma späť
na tento svet,
čo s ním?
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
Večer znovu necítim
pod nohami zem,
nič sa prikrášliť nedá,
ja už nevládzem.
Moje telo už spánok tuší,
ticho vniká mi do uší,
je to ohromný pocit
zaspávať v noci
s tmou.
Takto lietam si celou
hviezdnou sústavou,
všetko trápenie začne
tesne pred siedmou.
Je to hrozné,
keď čas tak plynie,
zbytočne kričím: Nie.
Budík volá ma späť
na tento svet,
čo s ním?
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
Ten budík má vážne hrozný hlas,
ten budík ma dráždi zas a zas,
trápi ma vo sne,
funguje presne
sám.
|
